obec
Dolná Súča

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické, vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.

Erb obce Dolná Súča vychádza z najstaršej zachovanej historickej pečate obce, datovanej rokom 1543, ktorej odtlačok sa zachoval na písomnosti z r. 1688. Pečať je okrúhla, priemeru 31 mm a jej kruhopis znie SIGILVM PAGI MAIOR SVCZA 1543, - v preklade pečať obce Veľká Súča.

Mladšie pečate obce v podstate opakujú najstarší motív, ten však postupne stráca na svojej autentickosti a jedinečnosti. Hoci ani v mladších pečatiach nechýba motív stromu a radlíc, v pečati z r. 1717 už chýbajú nebeské telesá, v najmladších pečatiach z 19. stor. už radlice stoja na pažiti v 20. stor. na gumovej pečiatke pribúdajú dokonca klasy.

Niet pochýb o tom, že heraldicky správnym východiskom tvorby obecného erbu je najstaršia pečať, ktorá je jednak svedectvom starobylosti, no je i heraldicky najčistejšia a jedinečná. Vychádzajúc zo spomenutej historickej symboliky obce a pri zachovaní charakteristickej kompozície má erb obce Dolná Súča túto podobu:

V modrom štíte zo zlatého vrška vyrastajúci strieborný zlatolistý lipový strom, sprevádzaný po bokoch zlatými nebeskými telesami - privráteným polmesiacom a hviezdou a pod nimi striebornými, hrotmi nadol smerujúcimi radlicami - lemešom a čerieslom. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických kategóriách s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Dolná Súča v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.

V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby - osobitne pravidlá o striedaní farieb a kovov - sú znamenia v štíte kovové, teda zlaté a strieborné, štítové pole nesie modrú farbu, korešpondujúcu s námetom erbu. V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čierno- bielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a modrá sa vyjadrí vodorovným šrafovaním.

Vlajka obce Dolná Súča pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, modrej, žltej, modrej, žltej, modrej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Dolná Súča je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC DOLNÁ SÚČA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi. Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie. Zástava obce Dolná Súča má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom.

Krátka zástava obce Dolná Súča je tiež pruhovaná, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Dolná Súča predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu hrahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava doprava.

Znaková zástava obce Dolná Súča má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo tiež veľká koruhva obce Dolná Súča predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.