Obec Dolná Súča
Dolná Súča

História DHZ

Dejiny požiarnej ochrany vôbec.

Prv než prikročím k histórii hasičstva v našej obci dovoľte, aby som načrel do dejín hasičstva vôbec, aby sme si tak lepšie ozrejmili súčasnosť.

Je isté, že človek, odkedy obýva túto zem, stále má do činenia s ohňom a inými prírodnými živlami, ktoré ohrozovali jeho život. Kedy sa začal org. Boj s ohňom a ostatnými živlami, nevieme, ale z dávnej histórie  sa dozvedáme, že prvé stopy hasičstva nachádzame už u Egypťanov. Neskôr za cisára Augusta v Rímskej ríši bolo asi 7000 hasičov. Potom sa už ďalšie doklady o hasičstve nachádzajú až v 13. storočí a v Európe až v roku 1518. Ohňa sa ľudia vždy veľmi báli. Veď príbytky a príslušné staviská boli drevené a pokryté slamenou a neskôr šindľovou strechou.

V týchto časom ľudia nepoznali ani sporáky, ani kachle. Ohniská boli na varenie otvorené. Svietilo sa len trieskami, neskôr kahancami a doma zhotovenými sviečkami, ktoré sa robili z jedľovej živice a smoly. Petrolejovými lampami začalo sa svietiť až okolo roku 1880.

Okrem neopatrnosti ľudí aj slnko, búrky a blesky často prispeli k tomu, že požiarov bolo vždy veľa. Ľudia pociťovali veľký strach pred týmto ničiacim a veľmi nebezpečným živlom. Veď sa  stávalo i to, že nielen dom, ale i ľudia, ktorí v ňom bývali, zhoreli. Preto sa robili rôzne opatrenia, aby ľudia, hlavne v noci neprekvapilo toto veľké nešťastie.

V tých dávnych časoch v protipožiarnych regulách, t.j. v nariadeniach okrem iného stálo, aby každý občan mal v poriadku svoje ohniská. Komíny museli byť postavené vyše strechy, lebo ako som spomínal strechy boli slamené. Toto nariadenie bolo každý mesiac kondolované. Ďalej vo večerných hodinách chodci nesmeli chodiť s fakľami, ale len s uzavretými lampášmi. Na ulici v nočných hodinách nebolo dovolené ani fajčiť. Ak previnilca noční strážnici chytili, dali ho do tzv. lapárne a ráno bola výplata 25 palíc-rán vyplácaných úderom drevenej lopatky. Aj v našej obci bola tzv. lapáreň pod starou has. drevonou búdou, na ktorú sa ešte niektorí starí ľudia pamätajú.

Viac, ako pred 80. rokmi ešte do nej zatvárali rôznych výtržníkov.

Vzhľadom na časté požiare, niektoré stolice (župy) v roku 1755 nariadili, aby každý majiteľ domu postavil komín z pálenej tehly. Kto aj na viaceré napomínanie neuposlúchol bola strhnutá strecha.

Slamené strechy sa stŕhali aj z iných príčin. Tak za Rákoczyho povstania gen. Hurly v roku 1703-1711 vydal také nariadenie, podľa ktorého mlynári na Váhu museli v okolí Trenčína strhnúť strechy, aby ich nepriateľ nepodpálil.

Za Kurúckeho povstania v roku 1706 generál Morely vypovedal z mesta slabých a chorých ľudí a dal postŕhať v Trenčíne na okrajových domoch tiež strechy tiež preto, aby ich nepriateľ nemohol podpáliť  a nezhorelo celé mesto. Takýchto nariadení a rôznych prípadov sa nájde v literatúre značné množstvo. Doklady o prvom organizovanom hasičstve sú z Paríža v roku 1675. V bývalom Rakúsko Uhorsku sa spomínajú v roku 1846. Zriadenie dobrovoľného hasičstva v Budapešti, v Šoporni, v Bratislave a v ďalších mestách sa dátuje v roku 1860. O povinnom zriaďovaní hasičstva vydala bývalá Rakúsko Uhorská vláda nariadenie až v roku 1888.

Z histórie požiarnej ochrany vpred založeným DHZ v Dolnej Súči

Ešte pred nedávnou minulosťou každá obec mal svojho nočného strážnika- vartáša. Jeho povinnosťou bolo strážiť pred krádežou, ale hlavne včas upozorniť občanov na vzniklý požiar. Vartáš nosil so sebou železnú halapartnu, lampáš a kravský roh, na ktorom odtruboval každú hodinu v ktorej mal strážiť a to od 9. hodiny večer do 3 hodín ráno. Po odtrúbení hodiny spieval:

„Chvál každý ducha pána Boha i Ježiša jeho syna! Odbila  deváta hodina, chvál každý duch Hospodina ! Opatrujte svetlo, oheň, aby nebolo ľudom škoden ......!“ Toto opakoval každú hodinu. Ráno o 3 hodine, po poslednom odtrúbení spieval: „Uderila tretia hodina, vstavaj hore duša verná a pokladni n kolená. Pomodli sa k pánu Bohu, aj k svätému Floriánovi ......“

Posledným takýmto hlásnikom-vartášom bol u nás Ján Michálik.

Jeho služba končila v roku 1956.

Cez letné mesiace, ale hlavne počas žatvy, obce zosilňovali nočné stráže. Odznakom tejto stráže bol kyjak-tĺk, niekde mu hovorili ozembuch, bol to asi _ kg ťažký drevený kôl, hore tenší, dole trocha silnejší. Po bokoch boli na ňom pripevnené kovové obrúčky karičky. Občan, ktorý mal službu chodil po dedine a udieral s ním o zem, aby obruče hrkotali. Tým dával na vedomie, že nespí, ale stráži. Ráno odovzdal tĺk susedovi a tak sa vystriedali všetky rodiny v obci. Tieto opatrenia však boli málo účinné. Strážnici, hlásnici obcou určení občania, ktorí mali byť v čase požiaru zavčasu nápomocní postihnutým občanom, boli so svojou výzbrojou takmer bezmocní proti ničiacemu ohňu. I keď ľudia museli mať pripravené sudy s vodou a nástroje na hasenie ako požiarne rebríky, háky, vedná, sekery a pod. (striekačky sa objavili až po roku 1700 aj to len v mestách) to všetko malo malý účinok pri veľkých požiaroch a iných živelných pohromách. Svedčia o tom aj zápisy v kronikách o pohromách v našej obci. Niektoré z nich spomeniem, hlavne tie do prvej svetovej vojny.

4.júla 1754 veľkú paniku medzi občanmi Dolnej Súče zapríčinil požiar. Oheň sa započal – vyšiel z okolia pánskej pálenice a krčmy. Ani veľké úsilie občanov zabrániť šíreniu požiaru, nemohlo zabrániť, aby nezhorelo skoro pól dediny. Požiaru padlo za obeť 120 domov, škola, fara, zvonica s 3 zvonmi, kostol s lavicami, organ a časť matrík. Ďalej zhorel pánsky majer a obecný dom. Všetky stavby boli drevené a slamou alebo šindľom pokryté.

Ďalšie povodňové pohromy zastihli našich predkov rokoch 1813, potom v roku 1854 a i 4 roky neskôr 20.8.1858 veľká voda vzala 3 mosty a veľmi poškodila domy pri rieke, ktorým siahala až po okná. Pri povodni zahynuli i dve deti. 3.9.1887 zhorelo na hornom konci 16 domov a pálenica.

Prehľad dejín a činnosti dobrovoľného hasičského zboru od založenia v roku 1890

Materiál s čerpal z historických prameňov, archívu v Budapešti, Bratislave, Trenčíne ako i miestnej kroniky obce kde je o založení Hasičského zboru záznam z roku 1890 a ústneho podania starších i mladších občanov. Podľa tohto s určitosťou môžeme tvrdiť, že ihneď po vydaní nariadenia bývalej Rakúsko – Uhorskej vlády z roku 1888 v roku 1890 bol v Dolnej Súči utvorení Dobrovoľne – hasičský zbor, ktorého veliteľom až do roku 1895 bol jeho zakladateľ notár Jozef Kári.

Ďalším veliteľom až do roku 1904 bol zasa miestny notár Emil Bernkopf. Z uvedeného obdobia z roku 1895 existuje fotografia celého hasičského zboru ( u pani Hečkovej).

V dobe vzniku hasičského zboru bola postavená nová drevená hasičská zbrojnica ľudovo zvaná fajemánska búda, ktorá už bola spomínaná v súvislosti z lapárnou. Stála oproti terajšiemu MNV, na druhom brehu potoka pri ceste. Mala dve garáže. V jednej bola striekačka a v druhej sejacia mašina-sejačka. Vpredu mala úzku miestnosť s jedným oknom do dediny, ako pozorovateľňu a druhé okno smerovalo ku konzumu. V rohu bol stolík a drevená lavica so zvýšeným podhlavníkom. Na stane visela petrolejová lampa a hasičská trubka. Ale prvá strážna búda bola ešte pred založeným hasičského zboru na Hornom konci, pred domom Jozefa Bahnu, č.97. V búde boli len primitívne prostriedky proti požiarom a to len niekoľko vedier, háky, sekery a podobne. Búda vlastne viacej slúžila za úkryt pre vartášov a hlásnikov n nepriaznivom počasí.

Hneď po vzniku hasičského zboru bola zakúpená aj ručná hasičská striekačka vyrobená v Budapešti, ktorá slúžila do roku 1955.

Po notárovi Bernkopfovi bol krátku dobu veliteľom Ján Sedláček č. 186. V rokoch 1905-1912 bol veliteľom notár Cyril Sloboda. V tej dobe kronika zaznamenáva nasledovné požiare:

V roku 1898 na kopanici Polníky vypukol požiar o príčine ktorého predstavenstvo obce druhého dňa viedlo vyšetrovanie. Predstavenstvo bolo práve na mieste požiaru, keď v obci sa znova ozval poplašný hlas zvona a hasičskej trúbky. Tento raz postihol požiar najchudobnejších občanov v Polníkoch. 9 rodín ostalo bez prístrešku. Zhoreli nielen domy, ale ja šatstvo, zvieratá, obilie, slovom zhorelo všetko. Úroda bola už pozvážaná, keď vznikol požiar v humne Jána Orieška č. 09. Slamou kryté plné stodoly sa chytali jedna od druhej. Do večera zhoreli všetky od cesty až po rieku. Zachránila sa iba stodola richtára Jána Hamaja, lebo bola blízko potoka.

Ešte si nestihli postihnutí občania dobre uvedomiť dosah zničeného živobytia, keď na druhý deň v nedeľu vznikol v tom istom dome vo dvore požiar, ktorý sa rýchle rozšíril na okolité domy. V ten deň zhoreli obytné domy zasa od cesty až po rieku. Všetky zhorené domy boli pokryté slamou, iba dom Jána Hamaja a Jána Sedláčka mali krytinu šindľovú. Po tomto požiari sa domy začali pokrývať škridlou.

Hmotné škody na majetkoch a často i na životoch ľudí nútili vtedajšie vrchnosti postarať sa o to, aby ničiace pohromy obmedzili čo možno najmenšiu mieru.

Ďalším veliteľom v rokoch 1912-1921 bol Ondrej Bahno č.97. V tejto dobe v roku 1913 zhorela veľká pálenica postavená na terajšom námestí. Jej majiteľom bol kapitalista Dreher a v prenájme ju mal statkár Štangel. V roku 1919 bola veľká povodeň , voda siahala v niekoľkých domoch až po okná. V roku 1915 zhorela stodola v Polníkoch Bizoňovi okrem stodoly i sušiareň. V roku 1918 stodola veliteľovi požiarnikov Bahnovi, akoby pomsta, že sa dal do boja s týmto ničiacim živlom. Toto nešťastie ho však neodradilo. Ešte dlhé roky sa venoval šľachetnej činnosti.

 Cez prvú svetovú vojnu organizačná činnosť hasičského zboru prestala lebo skoro všetci hasiči boli narukovaní. V roku 1921 dňa 23. augusta Ministerstvo pre správu Slovenska vydalo nariadenie zrevidovať hasičské zbory. Po tomto nariadení prvým veliteľom v rokoch 1921-1924 bol Augustín Zahorák č. 105. Za tie roky väčších požiarov nebolo. Po ňom krátku dobu vykonával funkciu veliteľa učiteľ Gabriel Rehuš v rokoch 1924-1925.

V rokoch 1925-1933 vykonával funkciu veliteľa zboru notár Štefan Tvrdý.

V rokoch 1933-1939 veliteľom bol riaditeľ školy Rudolf Hečko. V týchto rokoch vznikli nasledovné požiare:

V roku 1933 zhorela stodola Jánovi Trnavskému č.99

V roku 1934 Dvorákova stodola, z ktorej horiace chumáče slamy lietali do vzdialenosti niekoľko sto metrov.    

V roku 1935 dom Štefana Plevu č.198.

V týchto rokoch boli zakúpené i rovnošaty. Šil ich krajčír Bahno z Nemšovej.

V rokoch 1939-1948 veliteľom bli Jozef Barínek č. 94. V tejto dobe bola postavená v poradí tretia požiarna zbrojnica. Bola postavená a vymurovaná na mieste, kde dnes stojí MNV. Hasičskému zboru bola slávnostne odovzdaná 27.9.1942. Zbrojnica pozostávala z 1 garáže a 1 strážnice. Pri tejto príležitosti boli vyznamenaní viacerí členovia zboru. Z vyznamenaných treba spomenúť aspoň Jána Humplíka a Štefana Holčeka.

V roku 1948 MNV vymenovalo do funkcie veliteľa Jozefa Rožníka č.39. V tejto funkcii zotrval do roku 1958.

Politický a ekonomický rozvoj našej spoločnosti po februári 1948 si vyžiadal reorganizáciu hasičstva. 18.januára 1952 vyšiel dekrét, ktorým bol hasičská organizácia vyhlásená a premenovaná na Československý Sväz požiarnej ochrany. Hasičské zbory boli premenované na Miestne jednotky požiarnej ochrany. V rámci týchto zmien boli ustanovení i predsedovia MJ PO.

Za funkčného obdobia veliteľa Jozefa Rožníka boli nasledovné požiare:

20.augusta 1950 zhorela stodola Mateja Žuchu. Potom v tom istom roku stodola u Hanzla na Lánoch.

V roku 1951 zhoreli stodoly u Ondreja Trúnku, Štefana Trúnku, druhého Štefana Trúnku a Jozefa Trúnku.

V samotnej Miestnej jednote sa vyvíjala intenzívnejšia činnosť. V roku 1952 zriadené bolo žiacke dorastenecké družstvo, ktoré viedol vtedajší veliteľ Jozef Rožník. V družstve boli i terajší funkcionári a členovia výboru: Krajčo Imrich, Tvaroh Ignác, Rožník Rudolf, Humplík Viliam, Bahno Alojz a ďalší.

V rokoch 1953-1956 bolo v miestnej jednote vytvorené ženské požiarne družstvo. Jeho veliteľkou bola Irenka Trnavská. Súčasne bolo vytvorené i PD dorasteniek, ktorého veliteľkou bola Anička Zahoráková. V období rokov 1954-1957 bola vytvorená i požiarna dychovka, ktorej všetci členovia boli požiarnikmi. Z členov uvedenej dychovky je našim aktívnym členom Ladislav Lukšo.

Miestna jednota požiarnej ochrany obdržala v tom období od OI PO Trenčín novú motorovú striekačku PS 8. Bola to prvá motorová striekačka v Dolnej Súči.

Ďalším veliteľom v období 1958-1961 bol veliteľom Alojz Bahno č. 746. Kronika zaznamenáva veľký požiar v roku 1960 v Polníkoch u Hankov. Zhorel dom i zariadenie a šatstvo.

Prvým predsedom MJ PO od roku 1952 do roku 1958 bol Ján Kozáček. Od roku 1958 do roku 1961 zastával funkciu predsedu MJ PO Augustín Mikel.

Funkciu veliteľa znovu vykonával v rokoch 1961-1962 Jozef Rožník. Od roku 1962 až do roku 1980 vykonával funkciu veliteľ VPZ Imrich Krajčo. Pod jeho vedením sa dosiahli mnohé úspechy v súťažiach.

Vo funkciách predsedov sa vystriedali nasledovní funkcionári:

V rokoch 1961-1965 zastával funkciu predsedu MJ PO Jozef Lukšo

V rokoch 1965-1968 Jozef Vendžúr

V rokoch 1968-1972 znovu Ján Kozáček

Od roku 1972-1980 vykonáva funkciu predsedu Základnej organizácie Zväzu požiarnej ochrany Viliam Humplík, ktorý je súčasne tajomníkom OV ZPO pre prevenciu a mládež od roku 1975. Pod jeho vedením získala ZO ZPO mnohé úspechy a rôzne ocenenia ako napr. Putovný pohár v soc. Súťaži o najlepší okrsok a ZO ZPO v okrsku do trvalej držby. Súčasne za najaktívnejších členov ZO ZPO od roku 1972 je potrebné spomenúť Antona Sedláčka, Rudolfa Rožníka, Alojza Bahnu, Jozefa Dobu, Jozefa Orieška, Jozefa Vašíčku, Ignáca Tvaroha, Štefana Šedivého, Viliama Humplíka, Jozefa Hlávka, Emila Hamaja, Jaroslava Kvasnicu a mnohých ďalších.

Pri výchove mladej generácie naša ZO ZPO pravidelne od roku 1972 zapája do hry Plameň l družstvo, ktoré dosahuje veľmi dobré výsledky. Družstvu sa v rokoch 1972-1974 venoval Jozef Hlávek a v rokoch 1974-1980 Pitek Ladislav, Bahno Alojz, Imrich Krajčo.

 Za obdobie od roku 1968-1980 boli nasledovné požiare:

V auguste 1968 zhoreli stodoly Michala hamaja č. 164, Štefana Ondrišáka, o 3 dni neskôr zhorela stodola Jána Oriešku č.169.

21.augusta 1971 boli zhorené na miestnom JRD 3 stohy slamy a 1 stoh ďateliny.

V roku 1972 boli dve pohromy a to veľká povodeň akú ľudia nepoznajú od roku 1919 a oheň, keď blesk u Repov zapálil stodolu. V roku 1974 zhorela stodola u Mateja Žuchu. Za aktivitu a obetavosť pri požiari bol vyznamenaní ČU ZPO Jozef Vašíček, Náš VPZ zasahoval niekoľkokrát i mimo obce, ako napr. na Vlčom Vrchu, Dúbrave, Hornej Súči, Újazde a ďalšich obciach.

V roku 1977 vznikol požiar v stolárstve miestnej prevádzky u Dvoráka. Obetavo zasiahol a vyhlásil poplach náš náhodne okolo idúci požiarnik Emil Hamaj, bolo mu udelené ČU OV ZPO za obetavosť pri požiari.

Do roku 1965 bolo našej organizácii pridelená T 805 a požiarna striekačka. 

V roku 1966 bola našej organizácii pridelená striekačka  PPS 12.

V roku 1975 bola našej ZO ZPO pridelená Praga V3S s cisternou.

K 1.10.1980 vlastní VPZ nasledovnú techniku: 1 ks Praga V3S s cisternou, 1 ks T 805 nákladný automobil, 1 ks PPS 12, 2 ks kyslíkové dýchacie prístroje a zároveň potrebné množstvo výzbroje a výstroje.  Technike venuje patričnú pozornosť strojník VPZ František Hanek, ktorý súčasne pri zbrojnici i býva.

Nemožno obísť a nespomenúť starostlivosť funkcionárov o odborno-politické vzdelávanie, rozvíjanie vedomostí svojich členov, ako aj všestrannú účasť a činnosť ZO ZPO na všetkých úsekoch politického, hospodárskeho a kultúrneho života v obci. Napríklad na poli kultúrnom Rudolf Rožník, Alojz Bahno, Sedláček Anton, Jozef Lukšo, Michal Marušinec, Imrich Krajčo a ďalší sa osvedčili nielen ako šikovní herci, ale i ako šikovní režiséri. Pravidelne nacvičovali divadelné hry, poprípade estrády, ktorými sa navštevovali okolité obce napr. Zlatovce, Horná Súča, Dúbrava a ďalšie.

Súčasne požiarnici venovali pozornosť i svojmu zvyšovaniu si svojich odborných znalostí a vedomostí: veliteľ kurz v ÚŠ ZPO Jozef Dobo 1953, Alojz Bahno 1955, Imrich Krajčo 1959,

Prevádzkový kurz v ÚŠ ZPO Anton Sedláček 1960, Ignác Tvaroh 1961, Rudolf Rožník 1961, Imrich Krajčo 1960, Viliam Humplík 1970

Kurz met. pož. takt. prípravy Viliam Humplík 1973

Kurz vod. záchr. služby Jozef Oriešek 1955.

V rokoch 1974-1976 absolvovali 2 ročné diaľkové štúdium v ÚŠ ZPO SSR Martin: Imrich Krajčo a Viliam Humplík s prospechom veľmi dobrý. Viac denné školenia v rámci okresu absolvovali Emil Hamaj, Filip Pikna, Štefan Šedivý, Ladislav Lukšo, František Hanek a ďalší.

Príkladná je i aktivita mnohých členov našej organizácie v brigádnickej činnosti pri výstavbe novej PZ v roku 1972 ako i ďalšej činnosti pri plnení volebných programov NF. Pri výstavbe novej PZ sa hlavnou mierou pričinili: Emil Hamaj, Jaroslav Kvasnica, Ignác Tvaroh, Jozef Dobo, Anton Sedláček, Imrich Krajčo, Jozef Oriešek, Alojz Bahno, Viliam Humplík, Jozef Hlávek a ďalší. Uvedení členovia sú i v súčasnosti vzorom ostatným členom v plnení aktivit a ostatnej brigádnickej činnnosti. Za rok 1980 je potrebné spomenúť: Františka Haneka, Jánu Bulku, Jozefa Vašíčku, Jozefa Plevu, Petra Kvasnicu, Jozefa Hlávku a mnohých ďalších.

Do 1.10.1980 bola naša ZO ZPO za svoju činnosť vyznamenaná nasledovnými vyznamenaniami:

ČU OV ZPO za obetavú prácu 1972, za ob. Pri požiari 174, ČU ZSKV ZPO za prev. Činnosť 1978, ČU ÚV ZPO SR za akt. a obetavú prácu 1976, za zásluhy pri 90. výročí založenia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v dolnej Súči 1980.

Vyššie požiarnické vyznamenania získali členovia ZO ZPO nasledovne:

Za mimoriadne zásluhy:  Štefan Betínec rok 1979

ČU ÚV ZPO SSR: Viliam Humplík 1975, Štefan Betínec 1976, Ján Michálik 1976, Imrich Krajčo 1980, Ignác Tvarok 1980, Anton Sedláček 1980

Za zásluhy: Štefan Betínec 1979, Ján Michálik 1980, Alojz Bahno 1980,

ČU ZsKV ZPO: Štefan Betínec, Viliam Humplík 1973, Ján Michálik 1975, Alojz Bahno 1975, Ignác Tvaroh 1975, Imrich Krajčo 1976, Jozef Dobo 1976, Jozef Orieček 1976, Anton Sedláček 1976, Augustín Mikel 1980, Jozef Lukšo 1980, Jozef Vašíček 1980

Za príkladnú prácu:

Za rok 1972: Viliam Humplík, Imrich Krajčo,

Za rok 1973: Alojz Bahno, Štefan Betínec, Jozef Dobo, Jozef Oriešek, Ignác Tvaroh

Za rok 1974: Jozef Lukšo, Ján Michálik, Augustín Mikel, Jaroslav Pavlín,

Za rok 1975: Ladislav Lukšo, Anton Sedláček

Za rok 1976: Emil Hamaj

Za rok 1977: Jozef Vašíček

Za rok 1978: Rudolf Rožník

Za rok 1979: Štefan Šedivý, Rudolf Jurikovič

Za rok 1980: Jozef Borot, Jozef Hlávek, Dušan Oriešek

Držitelia medailí „ZA VERNOSŤ“

Za 40 ročnú činnosť: Jozef Duriga 1979, Ján Michálik 1972, Augustín Mikel 1979, Štefan Trúnek 1975

Za 30 ročnú činnosť:  Alojz Bahno 1980, Jozef Dobo 1978, Jozef Lukšo 1980

Za 20 ročnú činnosť:  Štefan Betínec 1980, Jozef Borot 1976, Viliam Humplík 1972, Imrich Krajčo 1972, Ladislav Lukšo 1980, Michal Marušínec 1974, Jozef Oriešek 1976, Filip Pikna 1976, Jaroslav Pavlín 1974, Rudolf Rožník 1972, Anton Sedláček 1975, Štefan Šedivý 1977, Ignác Tvaroh 1972, Jozef Vašíček 1975

Držitelia medailí udelených pri 50. výročí PO v ČSSR

Alojz Bahno 1968, Viliam Humplík 1968, Imrich Krajčo 1968

Držitelia medailí udelených pri 100. výročí PO v ČSSR

Viliam Humplík 1964, Ignác Tvaroh 1964

VP I. stupeň: Viliam Humplík 1976, Imrich Krajčo 1976

VP II. stupeň:

Rok 1977 – Alojz Bahno, Jozef Oriešek, Anton Sedláček

Rok 1979 - Jozef Dobo, Rudolf  Rožník, Ignác Tvaroh, Jozef Vašíček

Výbor ZO ZPO pracoval v rokoch 1975-1980 v nasledovnom zložení:

Predseda :                   Viliam Humplík

Ppreds. Veliteľ VPZ: Imrich Krajčo, od 1.5.1980 Alojz Bahno

Ppreds.preventivár:    Dušan Oriešek

Tajomník:                   Anton Sedláček          Rev.komisia ZO ZPO:

Ref. IVP:                    Jozef Vašíček             Štefan Šedivý, preds. RK

Ref. CO :                    Jozef Oriešek              Rudolf Jurikovič, člen RK

Mat.tech.referent:       Ignác Tvaroh

Org. Referent:            Alojz Bahno

Ref. Mládeže:             Ladislav Pitek

Ref. Žien :                  Antónia Micháliková

Pokladník:                  Rudolf Rožník

Člen výboru:               Jozef Dobo, Jaroslav Pavlín

 

Zoznam členov k 1.10.1980 podľa hodností s uvedeným ruku vstupu za člena Zväzu požiarnej ochrany:

Vrchný technik           Štefan Betínec

St. technik                  Viliam Humplík 1952, Krajčo Imrich 1952

Technik                       Ján Michálik 1930

Ml. technik                 Alojz Bahno 1950

Nadzbormajster        Jozef Dobo 1948, Jozef Oriešek 1956, Rudolf Rožník 1952,

                                     Anton Sedláček 1955, Ignác Tvaroh 1952, Jozef Vašíček 1955

St.zbormajster           Jozef Lukšo 1950, Ladislav Lukšo 1960, Augustín Mikel 1939,

                                      Jaroslav Pavlík 1953, Štefan Šedivý 1957

Zbormajster                Jozef Borot 1954, Jozef Ďuriga 1939, Jozef Hlávek 1966, Rudolf

                                      Jurikovič 1965, Štefan Trúnek 1934

Ml. zbormajster          Bahno Pavol 1975, Hamaj Emil 1966, Filip Pikna 1956

                                     Zemanovič Michal 1964, Zemanovič Pavol

Nadrotník                   Jaroslav Kvasnica 1967, Michal Marušinec 1954, Ladislav Pitek 1971

Rotník                          Peter Bahno 1976, Pavol Hlávek 1973, František Hanek 1976, Peter

                                     Kvasnica 1976, Martin Ondrišák 1973, Jozef Pleva 1976

Vrch. Požiarnik          Ján Bulko 1977

St. požiarnik             Kalman Ďuriga 1974, Dušan Gazdík 1978, Jozef Hanzel 1978, Pavol

                                   Sedláček 1978, Helenka Gabrhelová 1977, Antónia Micháliková 1977,

                                   Mária Micháliková 1977

Npor. OI PO              Dušan Oriešek 1971

Por. OI PO                 Hladký Stanislav 1976

Materiál spracoval: Rudolf Hečko rok 1972

Doplnil v roku 1980: Anton Sedláček, tajomník ZO ZPO, Humplík viliam predseda ZO ZPO

Materiály boli čerpané z: Štátny archív MĽR Budapešť, Štátny archív SSR Bratislava, Štátny archív Trenčín, Ročenka PO z roku 1925

V Dolnej Súči 1.septembra 1980

Spracoval : Humplík Viliam, preds. Zo zpo

 

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia V-obraze
Google play
App store

Informácie e-mailom

Novinky e-mailom

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Aktuálne počasie

dnes, štvrtok 21. 10. 2021
slabý dážď 16 °C 8 °C
piatok 22. 10. slabý dážď 12/6 °C
sobota 23. 10. slabý dážď 11/3 °C
nedeľa 24. 10. jasná obloha 11/2 °C