Obec

Informácie o obci

Obec Dolná Súča

Poloha obce

Obec Dolná Súča svojou polohou prináleží k moravsko-slovenskému pohraničiu. Jeho súčasťou je aj orografický celok Biele Karpaty, ktorým prechádza hranica medzi Slovenskou a Českou republikou. Katastrálne územie obce sa nachádza v Súčanskej kotline a Súčanskej vrchovine, v okrese Trenčín.  Obec je vzdialená 9 km od krajského sídelného mesta Trenčín. Stred obce na námestí  sa nachádza v nadmorskej výške 285 m.n.morom. Najvyšším bodom katastrálneho územia obce je  vápencové bralo Krásin vo výške 516 m.n.morom, ktoré sa majestátne vypína nad obcou.   Dolná Súča patrí medzi najväčšie obce v okrese Trenčín, katasrálne územie má rozlohu 2635 ha.

Územná ochrana prírody v obci

Územnou ochranou prírody sa rozumie ochrana prírody a krajiny, teda obmedzenie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť  jej ekologickú stabilitu. Pod pojmom ochrana krajiny rozumieme hlavne ochranu charakteristického vzhľadu krajiny a krajinného rázu, ktoré sa odlišujú od ostatných a poukazujú na jej prírodnú, kultúrno-historickú hodnotu a jej jedinečnosť. Pre územnú ochranu prírody je stanovených 5 stupňov ochrany.

V  I. stupni ochrany sa nachádza väčšina katastrálneho územia obce. Je to územie, kde platia najmenšie obmedzenia na prospech ochrany prírody. Do II. stupňa  ochrany prírody patrí významná lesná časť chotára, keďže je súčasťou CHKO Biele Karpaty. Tu platia prísne pravidlá, ako zákazy a súhlasy činností orgánom ochrany prírody podľa zákona č. 506/2013 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ešte prísnejšie pravidlá platia v maloplošných chránených územiach patriacich do III.  a IV. stupňa ochrany. Tieto sú v chotári obce zastúpené v Prírodnej rezervácií Krásin, patriacej do IV. stupňa ochrany, a v Prírodnej pamiatke toku Súčanka, tiež v IV. stupny ochrany.

Prírodná rezervácia Krásin

Rok vyhlásenia – 1971

Rozloha 27, 16 ha

Prírodná rezervácia Krásin zaberá výrazný bradlový chrbát nad obcou a je zároveň aj jej hlavným symbolom. Geologicky je vytvorený krinoidovými vápencami s výskytom fosílií ľalioviek a amonitov. Krásin bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor predovšetkým ako paleontologická lokalita a z krajinárskeho hľadiska cenné územie. Je bradlovým útvarom zloženým z druhotných vápencov, obsahujúcich mnohé skameneliny. Jeho nadmorská výška dosahuje 516 m.n.m. Na úpätí kompaktného brala sa nachádzajú kamenité sute. Významnými skamenelinami na bradle Krásina sú mäkkýše amonity, laliovky, dierkavce a ježovky. Na bradle Krásina boli pôvodné spoločenstvá dubohrabiny a drieňové dúbravy , z časti dubobučiny. Les extrémne skalné plochy a previsy boli bezlesé. neskôr bolo skalné bralo odlesnené za účelom pastvy domácich zvierat a vytvorili sa tu podmienky pre vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú viazané na teplé trávnaté a kamenisté stráne. V súčasnosti je západná časť brala zarastená druhotným lesom s prevahou javora poľného, lipy malolistej, buka lesného, liesky obyčajnej a ďalších. Na východných stráňach Krásina sú z hľadiska ochrany genofondu veľmi hodnotné nelesné spoločenstvá. V súčasnosti však veľmi rýchlo zarastajú plevelnými, v tomto území nežiadúcimi vegetačnými druhmi, ako sú kríky hlohu, ruže šípovej, liesky a pod. Tieto potláčajú vzácne druhy rastlín, ktoré inde v okolí nemajú šancu prežiť.

Z toho dôvodu štátna ochrana prírody vypracovala návrh opatrení nutných na zabezpečenie ochrany genofondu Krásina. Ochrana prírody v takomto prípade spočíva nielen vo vyhlásení územia za chránené, ale aj v zabezpečení správnej údržby. To isté platí i pre zachovanie pestrých orchideovitých lúk v Zakrásiní i v celom chotári.

 Vďaka výskytu európsky významných druhov živočíchov bolo územie zaradené do zoznamu území európskeho významu NATURA 2000.

Územia sústavy NATURA 2000

Je to názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej hlavným cieľom je zachovanie európskeho prírodného bohatstva najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov na území štátov EÚ. Sústavu tvoria chránené vtáčie územia, vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov.

Územie európskeho významu (ÚEV) Krásin

Toto ÚEV sa vyskytuje na výmere 63,94 ha a čiastočne sa prekrýva s Prírodnou rezerváciou Krásin(27,16 ha) a jej ochranným pásmom. Zasahuje aj do lúk u Čechov a močiarov u Mituchov. Vyhlásená bola v roku 1971 za účelom ochrany vápencového brala, ktoré predstavuje cennú paleontologickú lokalitu. V nelesných biotopoch je potrebné udržať ich nelesný charakter. Ako optimálne riešenie sa javí pastva kôz a mechanická likvidácia náletu a kosenie.

Prírodná pamiatka Súčanka

Prírodná pamiatka Súčanka je z geomorfologického hľadiska súčasťou Považského povodia. Zaujímavý úsek toku pod intravilánom obce Dolnej Súče preteká bezlesím údolím s veľmi málo členitým reliéfom, ktorého základné tvary sú dané mezozickými súvrstviami. Územie je súčasťou obvodu západobeskydskej flóry a potenciálnu prirodzenú vegetáciu tu predstavujú jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy. Za zvyšky pôvodných spoločenstiev možno považovať brehový porast Súčanky, ktorý bol však ovplyvnený výsadbou euroamerických kanadských topoľov, ale aj doplnením vŕb. V Prírodnej pamiatke Súčanka platí IV. stupeň ochrany a v ochrannom pásme je III. stupeň. PP predstavuje v podhorskej krajine dôležitý biokoridor, ekostabilizačnú štruktúru i významný krajinotvorný prvok.

História obce

Archeologický nález v podobe črepov keramiky a ďalšie stopy osídlenia v podobe popolníc, kostí a rozličných úlomkov siahajú do strednej a mladšej doby bronzovej (1500-700 r. pred Kristom). Dôkaz o tom podal kuskód múzea Joža Mádl, že na území dnešnej obce žil ľud lužickej kultúry.

Prvá písomná zmienka o obci Dolná Súča je z roku 1208, dočítame sa o nej v listine nitrianského župana Tomáša, kde sa spomína pusto osídlená zem Sucza. V roku 1244 daroval kráľ Bela IV. zem zvanú Sudczan trenčianskemu županovi Bogomírovi. Dozvedáme sa o tom v darovacej listine, kde v časti týkajúcej sa Súče znie: „My teda za jeho vernosť a zásluhy udeľujeme mu ako odmenu z našich majetkov istú pustú zem na hranici Poľska, neobývanú, jemu a jeho potomkom do trvalého užívania a ešte druhú zem, zvanú Sudczan na hraniciach Moravy...“ V tejto listine sa spomína aj hrad Szucza. Dolná Súča od svojho vzniku patrila hradu Súča. Najstaršia listina, v ktorej sa spomínajú obe obce osobitne, Veľká Súča(dnešná Dolná) a Pustá (Horná), je datovaná z 11. júna 1439. V polovici 16. storočia sa v písomných prameňov  stretávame s hustejším osídlením.

Osobitný úsek  dejín Dolnej Súče tvorí  obdobie zemepánov Jána a Rafaela Podmanických, ktorých nazývali lúpežní rytieri. Po smrti Rafaela Podmanického sa všetky obce súčanského hradu začlenili do Trenčianskeho panstva. V 16. storočí sa vlastníkom Trenčianskeho panstva stal Štefan Ilešházi a tak sa začala 241 rokov trvajúca slávna éra vlastníctva jeho rodu na Trenčianskom panstve, ku ktorému patrila aj Dolná Súča s rozsiahlym majerom.

Zrušenia poddanstva v roku 1848 sa skončila závislosť obyvateľov obce na Trenčianskom panstve. V roku 1850 došlo k vymeraniu katastrálneho územia dnešnej Dolnej Súče. Boli vyhotovené mapy chotára a lesov, ktoré sa vlastne nezmenili ani do dnešných čias.

Obyvateľstvo v Dolnej Súči sa prevažne zaoberalo roľníctvom, ktoré pre nich znamenalo jediné živobytie. Klčovali lesy a obrábali aj málo úrodné políčka v strmých svahoch. Pestovali pšenicu, jačmeň, ovos, konope a iné. Zo zvierat sa tu chovali ovce, kozy, kravy, kone a rôzna hydina. Nachádzali sa tu pivovary, mlyny, pálenica a valcha na súkno. Život obyvateľov Dolnej Súče nebol na konci 19.storočia ľahký. V snahe vyrovnať sa s ťažkými prírodnými i hospodárskymi podmienkami sa naučili byť v mnohom sebestační.

Cirkevný život

Prevažná časť obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckej cirkvi. V obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej a je najstaršou pamiatkou obce, písomne doloženou už z prvej polovice 16.storočia. Kostol bol celý drevený okrem sanktuária. V roku 1754 zhorel a v roku 1756 bol postavený z tvrdého materiálu. Stavba kostola je prevedená v barokovom slohu klasicisticky upravená. Kostol je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. V obci má sídlo farský úrad a do farnosti patrí aj obec Hrabovka.

Medzi pamiatky patrí aj kaplnka Panny Márie Lurdskej. Postavená bola v roku 1889 na kamienke pri prameni „Tri žriedla“.

Erb obce

V modrom štíte zo zlatého vŕška vyrastajúci strieborný zlatolistý lipový strom, sprevádzaný po bokoch nebeskými telesami – privrátený polmesiac a hviezdou – pod nimi striebornými, hrotmi nadol smerujúcimi radlicami – lemešom a čerieslom. Najstaršie známe pečetidlo obce pravdepodobne pochádza z roku 1543. Dočítame sa o tom na listine z roku 1688, kde kruhopis pečatidla znie:

+ SIGILVM + PAGI + MAIOR + SVCZA + 1543 +

Súčasnosť

Obec Dolná Súča sa neustále rozvíja a v roku 2013 počet obyvateľov presiahol 3000 hranicu. K obci patria dve osady Polníky a Repákovci. Svojou vybavenosťou sa radí medzi popredné obce v našom regióne, V obci máme vybudovaný vodovod a plynovod. V štádiu príprav je odkanalizovanie obce a pripojenie na čističku odpadových vôd. Obyvatelia majú zabezpečené služby ako kompletná zdravotnícka starostlivosť pre deti a dospelých, širokú obchodnú sieť potravín a rozličného tovaru, kaderníctva, krajčírstvo a kožušníctvo, poštu a knižnicu s pripojením na internet. V obci je zriadená materská a základná škola, tenisové ihrisko , viacúčelové a futbalové miniihrisko s umelým povrchom, športový areál na Závodí. Služby v obci poskytujú prevažne naši občania drobní živnostníci, V oblasti poľnohospodárskej má dlhoročnú pôsobnosť Poľnohospodárske družstvo Krásin. Do diania v obci sa aktívne zapájajú spoločenské organizácie pôsobiace v oblasti kultúry a športu. Pre najstarších občanov je k dispozícii Zariadenie pre seniorov. Na kultúrne vyžitie občanom slúži spoločenská sála, kinosála a klubovňa kultúrneho domu. Tieto priestory sú využívané celoročne na kultúrne podujatia a nácviky dychových hudieb a súborov pôsobiacich v obci.

Dolná Súča je preslávená najmä dychovou hudbou, ktorá má v obci už viac ako 160.ročnú tradíciu. V súčasnosti pôsobia v obci štyri dychové hudby. Obec Dolná Súča sa právom radí svojou hudobnou tradíciou na jedno z najpoprednejších miest v trenčianskom regióne.

Názov obce: Obec Dolná Súča

Adresa: Obecný úrad Dolná Súča, 913 32 Dolná Súča č. 2

Telefón: 032/6593150

E-mail: podatelna@dolnasuca.sk 

Web stránka: www.dolnasuca.sk